Osobnosti

V našej obci

      V obci Dojč sa narodilo viacero osobnotí, ktoré významom svojho diela a pôsobenia prerástli rámec obce, ba aj regiónu, no vždy sa k svojmu rodisku hlásili. Naopak, mnohí, zanechajúc svoju obec či kraj, prišli do Dojča ako učitelia a kňazi, aby dvíhali hospodársku a kultúrnu úroveň tunajšieho obyvateľstva, vychovávali mládež pre jej lepšie uplatnenie sa a plnohodnotný život.

Pavol Blaho starší

/Skalica 26.4.1844 - Bratislava 29.8.1938/. V rokoch 1884 - 1899 pôsobil ako farár v Dojči Pavol Blaho st. - kňaz, kanonik, publicista, realistický spisovateľ, redaktor, kultúrny pracovník, hospodársky radca svojich farníkov. Pochádzal zo Skalice, kde sa aj narodil. Študoval na gymnáziu v Nitre, do siedmej triedy presiel do Ostrihomu a tam sa rozhodol pre štúdium teológie.   Po vysvätení a primíchiách 23. augusta 1868 v Skalici, kedy mu Radlinský kládol na srdce, aby bol učiteľom pravdy, hlásateľom vierozvesti, rozširovateľom ozajstného blahobytu a dobrým pastierom zvereného ľudu, sa stal kaplánom vo Svätom Ondreji pri Pešti a staral sa o slovenských robotníkov. Od 9. septembra 1869 pôsobil v Holíči, v r. 1882 bol administrátorom v Štefanove a v Dojči, 1883 v Smolinskom, 1884 - 1899 bol farárom v Dojči, v r. 1899 -1904 v Brodskom a Gbeloch. Po vzniku Česko-Slovenskej republiky sa stal v r. 1919 kanonikom v Bratislave, kde aj zomrel.  V Dojči názorne poučoval roľníkkov, ako majú hospodáriť. V prvých rokoch narážal na nedôveru, ale neskôr sa s ním radili a z Dojča sa postupne stala jedna z najvýznamnejších obcí na Záhorí pred prevratoml. V Dojči na fare sa scházali slovenskí kňazi z okolitých obcí, František V. Sasinek, básnik Tichomír Milkin, Ján Novák, Pavol Príhoda a slovenskí študenti, medzi nimi i jeho synovec Pavol Blaho ml. V r. 1869 kandidoval za poslanca Uhorského snemu za Skalicu, v r. 1918 bol členom SNR. V r. 1908 - 1918 bol predsedom SSV. Jeho takmer polstoročná práca mu vystavala nehynúci pomník priamo v srdciach slovenského ľudu.

Vladimír Horský

/11.3.1905 Šalgočka - 12.3.1974 Skalica/. Pôsobil v Dojči ako učiteľ a organista. Bol uznávaným odborníkom v ovocinárstve a včelárstve. Zaslúžil sa o založenie zelene v obci, hlavne vybudovanie parkov. K starostlivosti o prírodu viedol aj mládež. Učil žiakov štiepiť a ošetrovať stromy. Svoje skúsenosti uplatnil, keď sa v r. 1954 stal riaditeľom Zimnej školy poľnohospodárskej pre mládež škole odrastlú. V r. 1961 sa stal vedúcim Družstevnej školy práce v Dojči. Spolupracoval s detským divadelným súborom, pre ktorý zhotovoval kulisy.

Tibor Janovič

/22.4.1902 Oslany - 25.11.1976 Dojč/. Po ukončení gymnázia študoval u saleziánov v Turíne, kde bol aj vysvätený za kňaza. V Dojči bol vymenovaný za administrátora. Do Dojča prišiel teda v 39 rokoch, plný síl a s potrebnými skúsenosťami. "Mladý, pružný a pritom energický a agilný duchovný bude mať lví podiel na mravnom povznesení Dojča", poznamenal kronikár. V r. 1943 založil v Dojči Združenie katalíckej mládeže, ktorá sa prezentovala na slávnosti Jednoty katolíckej mládeže v Pezinku krojovanou skupinou. Zriadil v obci kino Glória, ktoré premietalo nemé filmy spočiatku v hostinci U Hostýna, neskôr po adaptácii farskej sýpky v takto zriadenej kinosále.  Politické zmeny po februári v r. 1948 zasiahli sľubne sa rozvíjajúci cirkevný a spoločensko-kultúrny život a ešte mladý kňaz na vrchole svojich tvorivých a organizačných síl sa utiahol do ticha dojčianskej fary a venoval sa spracovaniu dejín obce, ktorá dodnes zostala v rukopise. Na dojčianskom cintoríne ho pochoval Mons.ThDr. Július Gabriš, trnavský buskup.

Július Koreszka

/24.2.1895 Dojč - 1.12.1958 Skalica/. Maliarske dielo Júliusa Koreszku, súputnika zakladateľskej generácie moderného slovenského výtvarného umenia, tvorí trvalú súčasť nášho dejepisu umenia 1.polovice 20. storočia. Záhorská rovina v ňom našla svojho oddaného umeleckého interpreta, ktorý v harmonickom súzvuku citových väzieb a klasickej maliarskej reči prebásnil túto krajinu do osobitnej poetickej, melodickej podoby.     Absolvoval obecnú školu v Senici, gymnaziálne štúdia začal v Bratislave, ale ukončil ich v Skalici. V r. 1914 odišiel za vzdelaním do Budapešti na VŠ veterinárnu. Rady budúcich zverolekárov veľmi skoro opustil a prestúpil na Akadémiu výtvarných umení. Ani tu nepobudov, pretože v máji 1914 odišiel ako dobrovoľník na front. Otrasné skúsenosti z I. svetovej vojny ho poznačili na celý život. Vlastné výtvarné štúdiá absolvoval až v novej situácii na pražskej Akadémii u profesora Maximiliána Pirnera. Po smrti svojej manželky sa usadil v Skalici. V tomto intímnom prostredí sa zrodilo z veľkej časi i jeho umelecké dielo.

Ladislav Mikulík

/27.6.1920 Veľké Rovné/. Ladislav Mikulík, majster drotárskeho remesla, patrí medzi najznámejších tvorcov dnes už takmer zabudnutého drotárskeho umenia na Slovensku a spolu s Ladislavom Jurovatým tvorí úplne ojedinelú dvojicu autorov figuralistov, vytvárajúcich vzácne a nevšedné námety drôtených figúr najrôznejších rozmerov a širokého žánrového obsahového záberu postavených na pevnej báze poctivého zvládnutia starých drotárskych techník s presvedčivým oživením ich invenčného bohatstva, krásy a poézie. Na Záhorie prichádza v r. 1952 do Dojča, kam sa priženil. V Dojči býval rovných dvadsať rokov. Drotárske práce L. Mikulíka sa nachádzajú v zbierkach Historického múzea Slovenského národného múzea v Bratislave, Považského múzea v Žiline, Záhorského múzea v Skalici a Obecného úradu vo Veľkom Rovnom.

Štefan Nemečkay

/16.8.1792 Dojč - 17.6.1884 Trnava/, pseudanym Farár Hrnčárovský, Vaterlandsfreund. Študoval na gymnáziu v Skalici, v Mosonmagyaróváre, v Trnave, filozofiu v Trnave, teológiu na viedenskom Pázmáneu. Za katalíckeho kňaza bol vysvätený v r. 1816. Pôsobil ako kaplán v Šaštíne, Trnave, ako farár v Hrnčiarovciach, od r. 1837 ako dekan. V r. 1844 sa stal trnavským kanonikom a v r. 1854 titulárnym prepoštom. Precestoval Taliansko, Nemecko, Holandsko a Veľkú Britániu. Bol príslušníkom druhej bernolákovskej generácie, autorom národnej obrany proti narastajúcej maďarizácii Gedankeneines Slaven in Ungarn uber die National Intoleranz der Magyaren, ktorá zostala v rukopise. Písal náboženské príručky a kázne hlavne pre deti a mládež. Napísal a cestopis Cesta po Itálii. Vydal spevník Pobožné písne k duchovnímu prospechu verících dučí. Založil fundáciu na postavenie kríža v časti obce Otrubňica, dal postaviť kríž pri rodnom dome na nemečkayovskom mlyne (dnes samota Štetinári). Dojčianskej fare venoval knižnicu. 

Aplikace: INETRANS Stránky jsou validní podle XHTML 1.0 Strict!