ÚVODOBECOBECNÝ ÚRADŠKOLSTVOŠPORTFOTOGALÉRIAHASIČSKÝ ZBORPOĽOVNÉ ZDRUŽENIEPOŠTA

HOME > OBEC > Prírodné pomery

Prírodné pomery

Geografická poloha, pedologické, klimatické, vegetačné pomery a živočíšstvo

Geografická poloha
Obec Dojč sa nachádza v rámci geomorfologického členenia Slovenska v oblasti Záhorská nížina. V rámci tejto jednotky zasahuje kataster obce severnou časťou do oddielu Myjavská pahorkatina, celkov Unínska pahorkatina a Senická pahorkatina, južná časť katastra patrí do oddielu Myjavská niva. Zemepisné súradnice obce sú 17º 15´ 32º východnej dĺžky a 48º 40´ 37º severnej šírky. Nadmorská výška povrchu katastrálneho územia obce sa pohybuje v rozpätí od 178 m n. m. do 260 m n. m.
Geologické, geomorfologické a hydrologické pomery
Geologický podklad tvoria štvrtohorné holocénne a pleistocénne sedimenty. Pahorkatiny sú budované mohutnými súvrstviami spraše a sprašových hlín v južnej časti prekrytých viatymi pieskami. Niva Myjavy je budovaná naplaveninami rieky a splachmi jej prítokov stekajúcich z Myjavskej pahorkatiny. Reliéf má charakter nížinnej pahorkatiny a riečnej nivy. Krajina je modelovaná pomerne hustou sieťou potokov, ktoré odvádzajú vodu z južnej časti Myjavskej pahorkatiny z oblasti Zámčiska. Potoky pretekajú úvalinovitými dolinami ústiacimi do širokej nivy rieky Myjavy. Katastrom preteká riečka Myjava a Stará Myjava, potoky Koválovský, Smrdácky, Dolinský, Holubinský, Obrádznovský, Hornolúčsky a potok Bištava. Na sútoku Smrdáckeho a Koválovského potoka je vybudovaná malá vodná nádrž.
Pedologické pomery
Pôdny kryt sa vyvinul v závislosti od geologického podložia a hydrologických pomerov. Na sprašiach Myjavskej pahorkatiny sa vyvinuli pôdy hnedozemného typu s rôznou prímesou piesku. Nivu rieky Myjavy pokrývajú mačinové pôdy (regosoly) a lužné pôdy (čiernice). Na malých plochách sú vyvinuté plytké pokryvy slatinných pôd. Zmenou vodného režimu na nive Myjavy dochádza k postupnej degradácii pôd. Úrodnosťou patria pôdy k úrodným, ale s veľkou náchylnosťou k vodnej i veternej erózii.
Klimatické pomery
Dojč patrí do klimatickej oblasti teplej, mierne vlhkej s miernou zimou. Klimatogeograficky k typu nížinnej klímy suchej až mierne suchej, s miernou inverziou teplôt. Priemerné januárové teploty sa pohybujú od -1ºC do -3,5ºC, priemerné júlové teploty sa pohybujú v rozmedzí od +18,5ºC do +20,5ºC. Ročný úhrn zrážok dosahuje v priemere 530 ? 700 mm.
Vegetačné pomery
Pre súčasné vegetačné pomery v katastri obce platí to, čo pre celú Unínsku a Senickú pahorkatinu a Nivu Myjavy ? vplyvom intenzívneho využívania, predovšetkým pre poľnohospodársku výrobu sú silne zmenené. Prevažnú výmeru katastra tvorí orná pôda. Fragmenty pôvodnej vegetácie sa zachovali len na malých plochách lemujúcich vodné toky. Prakticky úplne zmizli pôvodné lúky z okolia Myjavy a Starej Myjavy. Lesy sa nachádzajú na menšej ploche medzi Dojčom a Štefanovom. Okolie vodných tokov a odvodňovacích kanálov sa stalo útočiskom (refúgiom) pre mnohé druhy rastlín, ktoré v okolí rástli prirodzene na veľkých plochách. K vlhkomilným druhom patrí napríklad kosatec žltý (Iris psedocorus), záružlie močiarne (Caltha palustris), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), viaceré druhy ostríc (Carex sp.), sitín (Juncus sp.). V plytkej vode nádrže sa tvoria husté zárasty trsti obyčajnej (Phragmintes australis) a pálky širokolistej (Typha latifolia). Stromová vegetácia lemujúca vodné toky a vodnú nádrž je tvorená prevažne mäkkými listnatými drevinami. Najčastejšie je zastúpená vŕba biela (Salix alba), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), topoľ biely (Populus alba), topoľ čierny (Populus nigra). Stromy dopĺňajú zárasty krovín, z ktorých sa najčastejšie vyskytuje baza čierna (Sambucus nigra), trnka obyčajná (Prunus spinosa).Lesné spoločenstvá tvoria borovica lesná (Pinus sylvestris) a agát biely (Robinia pseudoacacia). Rozsiahle lesné komplexy sa vyskytujú severne v oblasti Zámčiska ? listnaté hrabové, dubové a bukové lesy. Južne od rieky Myjavy rastú rozsiahle lesy tvorené prevažne borovicou lesnou, na vlhkých miestach rastie dub a jelša.
Živočíšstvo
Na rastlinné spoločenstvá, ľudské obydlia i na poľnohospodársku krajinu je viazaných mnoho živočíšnych druhov. Z mnohých druhov upútajú predovšetkým väčšie druhy patriace ku stavovcom. Z obojživelníkov sa vyskytujú ropucha obyčajná (Bufobufo), ropucha zelená (Bufo viridis), rosnička zelená (Hyla arborea), skokan zelený (Rana esculenta). Plazy sú zastúpené druhmi užovka obyčajná (Natrix natrix), jašterica obyčajná (Lacerta agilis). Najbohatšie sú zastúpené vtáky. Na ľudské sídla sú viazané napr. lastovička domová (Hirundo rustica), belorítka obyčajná (Delichon urbica), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), vrabec domový (Paser domesticus), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), stehlík obyčajný (Carduelis carduelis). V porastoch pri vodných tokoch a vodnej nádrži hniezdi slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos), svrčiak riečny (Locustella fluviatilis), trsteniarik veľký (Acrocephalus arundinaceus), kačica divá (Anas platyrhynchos), labuť veľká (Cygnus olor), potápka ušatá (Podiceps auritus). V poľných kultúrach žije prepelica poľná (Coturnix coturnix), jarabica poľná (Perdix perdix), bažant obyčajný (Phsianus colchicus). Z cicavcov sa vyskytuje srnec hôrny (Capreolus capreolus), zajac poľný (Lepus europaeus), jež (Erinaceus europaeus). V koryte Starej Myjavy sa v poslednom období vyskytuje bobor vodný (Castor fiber).
Krajina v okolí
Z najvyššie položených miest chotára sa naskytá pohľad na panorámu Malých Karpát na východe, rozsiahlu Borskú nížinu na juhu, vzdialené Pavlovské kopce na juhozápade.

Aplikace: INETRANS Stránky jsou validní podle XHTML 1.0 Strict!